Kaktusári (originální fandom)

Obrázek uživatele wandrika

Nič viac, nič menej

Úvodní poznámka: 

Toto je téma celkom ako pre mňa.
Kaktusky sú dnes trochu ufrflané, ale u nich je to normálne.

Drabble: 

Prečo nerozkvitneš? Však keď sme ťa minulý rok kúpili, mal si plno kvietkov...
Vám sa to hovorí. Neviete, že tvorba púčikov je náramne delikátna záležitosť. Musím mať na to tú správnu teplotu. Dosť nízku na to, aby som sladko zaspal, ale nie príliš nízku, aby sa mi spalo pohodlne.
A či sa niečoho bojím?
Jasné! Vy ľudia totiž trpíte utkvelou predstavou, že keď sa chystám kvitnúť, potrebujem viac vody. Aby náhodou chudák kvietok neodpadol. Ale ja nie som žiadne lekno, vážení.
Len máloktorý kaktusár má dostatočne pevnú vôľu, aby zvládol sledovať pomaličky rastúci púčik... a neutopil ma pritom zbytočnou starostlivosťou.

Závěrečná poznámka: 

Keď to preženiete s polievaním, môžete prísť nielen o ten kvietok, ale aj o celý kaktus.
Jasné, že sa mi to už stalo. Niekoľkokrát.

Obrázek uživatele wandrika

Kryokomora

Úvodní poznámka: 

Postavami dnešného drabble sú koreňovky alebo koreňové vlnatky, ktoré môžete vidieť napríklad tu.

Drabble: 

Chramsty chramst, sŕŕŕk.
Chutná rastlinná šťava plná živín a vitamínov.
Šupity šup.
Vajíčka uložené do obalu z bielych voskových vlákien ukrytých pod zemou.
Lupity lup!
Z vajíčok vyliezajú biele larvy a s chuťou sa púšťajú do jedla.
Chramsty... blé!
Šťava zhorkla insekticídmi, larvy aj ich matky umierajú.
Ale vždy pár vajíčok ostane. Obal ich chráni aj pred postrekmi.
A cykus pokračuje.
Chramsty chramst, šupity šup, lupity lup.
Až jedného dňa...
Zzzzz... zzz... prásk!
Zima prenikne všade, pod korene rastlín aj do voskových obalov. Kryštáliky ľadu potrhajú bunkové membrány.
Pozostatky hmyzu sa v hline rozložia.
Ostanú iba zvyšky nezničiteľných bielych vlákien.

Závěrečná poznámka: 

Príslovie: Príde na psa mráz. Vzala som to trochu doslovne.

Napísala som pokračovanie včerajšieho drabble radšej hneď, kým na to myslím.
Mráz je jedným z najspoľahlivejších spôsobov, ako vlnatky zničiť. Väčšina druhov kaktusov by síce tiež podobné teploty neprežila, ale našťastie Adromischus znesie krátkodobo teploty až do -7.

Obrázek uživatele wandrika

Mráz

Úvodní poznámka: 

Ahojte! Ja sa tu len tak mihnem, aby tento ročník neostal celkom bez kaktuskov :)

Drabble: 

Balkón v zime.
Že to neznie tak zle? Dovoľte, aby som to upresnil.
Volám sa Adromischus Maculatus a pochádzam z úbočí hory Langeberg v Južnej Afrike. Občas tam trochu mrzne, to je pravda, ale nikdy nie dlho.
Tu sa už niekoľko týždňov drží teplota blízko bodu mrazu. A v noci je to horšie. Upadám do mrazivého spánku, zobúdzam sa v ľadovom vetre a niekedy ľutujem, že som načisto nezmrzol.
Najprv mi korene obhrýzli vlnatky, potom ma ľudia niekoľko mesiacov držali v karanténe a kŕmili insekticídmi a teraz toto.
Ak to prežijem, vypestujem si tŕne...
A nebudem sa báť ich použiť.

Závěrečná poznámka: 

Adromischus ste mohli stretnúť tu, potom tu a ešte aj tu.
Ak pribudne vhodná téma, možno sa dozviete, prečo bol vonku v mraze a ako to s ním skončilo.

Obrázek uživatele wandrika

Horúca chvíľka v skleníkoch

Úvodní poznámka: 

29.4. som v priebehu hodiny a pol vložila 3 drabble, čo je asi môj osobný rekord. Toto bolo medzi nimi. Navyše téma (Zaháknutý prasák) bola taká náročná, že som spočiatku myslela, že to nedám.

Drabble: 

Prehliadka skleníkov počas dovolenky bola zábavnejšia, než Silvia čakala.
„Tieto sú roztomilé!“ zvolala, keď našla sukulenty zakvitnuté naružovo.
„To je Cotyledon orbiculata,“ informoval ju Florián bez zaváhania. „Hovorí sa im aj prasacie ušká.“
„Vyfotíš ma s nimi?“
Silvia sa sklonila nad kvietky, kým Florián fotil. Ale keď chcela ísť ďalej, čosi ju zachytilo za výstrih.
„Au!“ vykríkla. „Jeden z tých prasiatok ma zahákol!“
„Veď ony nemajú tŕne,“ zadivil sa Florián a pozrel sa zblízka. „Aha, rastie medzi nimi Ferocactus. Počkaj, vyslobodím ťa.“
„Tak pusti ju, ty roztopašník,“ prihovoril sa Florián Ferocactusu. „Sú miesta, kde sa smiem zaháknuť iba ja sám!“

Obrázek uživatele wandrika

Po dvadsiatich rokoch

Drabble: 

Dve kamarátky sedeli v kuchyni pri káve a koláčiku.
„Koľko kaktusov,“ poznamenala Katka, keď sa zadívala na okno. „To sú tvoje?“
„Áno, pestujem ich už dlho,“ prikývla Alžbeta.
„To som nevedela! A čo sa stalo tomuto?“ Katka ukázala na kaktus, ktorý mal na boku lysinu.
„Ehm... to bol môj prvý kaktus,“ začervenala sa Alžbeta. „Ako malá som ho strihala, česala a farbila mu vlásky. Väčšinu farieb sa mi neskôr podarilo zmyť. Ale občas sa čudujem, že to prežil. Mala som len päť rokov a nikdy predtým som sa o nič živé nestarala.“
„Prvá láska,“ zasmiala sa Katka. „Tá vydrží naveky!“

Závěrečná poznámka: 

(Kaktus bol pôvodne ostrihaný na samom vrchu, ale vtedy bol ešte malý. Potom mu rástla zvrchu stonka aj s novými vlasmi a ostrihané miesto ostalo niekde na boku.)
No a je tu koniec apríla. Ďakujem vám všetkým za podporu aj za komentáre. Kaktusky posielajú pichľavé pozdravy.
Inak nikdy som nemala v pláne písať o malých detičkách, ale zdivočelý mullet mal na to iný názor. Potom sa to už nedalo zastaviť :D

Obrázek uživatele wandrika

Večer v oáze

Úvodní poznámka: 

Nahrádzam tému č. 4: Soumrak soumarů

Drabble: 

Na okraj púšte padal súmrak.
Pohoniči tiav pracovali rýchlo. Museli zložiť náklad, odstrojiť zvieratá, postaviť stany, nájsť pár suchých vetiev alebo ťaví trus na oheň, pripraviť večeru...
Studňa, pri ktorej táborili, bola takmer vyschnutá. Ostalo sotva dosť vody pre ľudí. Našťastie ťavy sa vedeli zaobísť aj bez vody, ak mali dostatočne šťavnatú potravu. A v okolí studne rástli bohaté húštiny opuncií.
Celé stádo sa zhromaždilo okolo nich. Ťavy hrýzli tŕnisté výhonky opatrne, ale s očividným odhodlaním zožrať ich až po korienky.
Nové druhy rastlín nemali žiadnu šancu proti starousadlíkom púšte, zvyknutým na oveľa horšiu potravu.
Čo tam po nejakých tŕňoch!

Závěrečná poznámka: 

Už som raz písala o prasiatkach, čo jedia opuncie (po spálení tŕňov), ale ťavy sú úplne iný level.
Vnútro tlamy majú vraj tvrdé a špeciálne výrastky na podnebí im potravu usporiadajú tak, aby tŕne išli dole krkom pozdĺžne a nie priečne. Jediný problém sú citlivé pysky, tam sa im občas nejaké tŕne zapichnú. Ale ani to ich neodradí.
Tuto na National Geographic si môžete pozrieť video.

Obrázek uživatele wandrika

Horúca chvíľka v skleníkoch

Drabble: 

Prehliadka skleníkov počas dovolenky bola zábavnejšia, než Silvia čakala.
„Tieto sú roztomilé!“ zvolala, keď našla sukulenty zakvitnuté naružovo.
„To je Cotyledon orbiculata,“ informoval ju Florián bez zaváhania. „Hovorí sa im aj prasacie ušká.“
„Vyfotíš ma s nimi?“
Silvia sa sklonila nad kvietky, kým Florián fotil. Ale keď chcela ísť ďalej, čosi ju zachytilo za výstrih.
„Au!“ vykríkla. „Jeden z tých prasiatok ma zahákol!“
„Veď ony nemajú tŕne,“ zadivil sa Florián a pozrel sa zblízka. „Aha, rastie medzi nimi Ferocactus. Počkaj, vyslobodím ťa.“
„Tak pusti ju, ty roztopašník,“ prihovoril sa Florián Ferocactusu. „Sú miesta, kde sa smiem zaháknuť iba ja sám!“

Obrázek uživatele wandrika

Porozumenie

Drabble: 

Florián vybral z kvetináča starý Cereus a očistil mu korene od hliny.
„Šteklí to!“ posťažoval sa Cereus. „A tá hlina mi nechutí, je mäkká, tentoraz by som chcel viac kamienkov!“
Florián spozornel. „Kamienky? Myslíš takéto?“ ukázal hrsť zeolitu.
„Nie, tie druhé, červené.“
Florián premiešal substrát s tehlovou drvinou, vložil kaktus do kvetináča a prisypal korene.
„Ešte utlačiť hlinu,“ rozkazoval kaktus. „Nie tam, trochu vedľa.“
„Budeš si priať trochu vody?“ spýtal sa Florián, keď bola zem ideálne utlačená.
„Teraz nie som smädný... mám plno starostí s kvitnutím!“
„Budeš kvitnúť? Blahoželám!“
„Vďaka! Dnes oslavujem, tak som sa rozhodol, že ťa vôbec nepopichám!“

Závěrečná poznámka: 

Na chvíľku som nechala ľudí aj kaktusy hovoriť rovnakou rečou ;)

Obrázek uživatele wandrika

Tu sa fakt nedá spať

Drabble: 

Na polici pod malým pivničným okienkom driemalo niekoľko kaktusov a sukulentov. Len z jedného kvetináča, kde rástol Lithops, sa ozývalo slabé štrkanie kamienkov.
„Čo sa toľko vrtíš?“ spýtal sa rozospatý Astrophytum.
„Nemôžem spať,“ zahundral Lithops. „Je tu málo svetla! Bez neho nezaspím.“
„Nebuď taká citlivka. Načo ti je na spanie svetlo?!“ divil sa Astrophytum.
„Na fotosyntézu predsa,“ odsekol Lithops. „To by si mal vedieť aj sám.“
„Tak už prestaň fotosyntetizovať a spi!“
Lithops neodpovedal. Chvíľu čakal, kým kaktus vedľa neho nezaspí a potom sa znovu opatrne natiahol za svetlom.
Dostane sa k nemu, aj keby musel úplne vyliezť z kvetináča!

Závěrečná poznámka: 

Mnohé kaktusy dokážu prezimovať aj v tme, lebo pri nižšej teplote sa im takmer úplne zastaví metabolizmus.
Sukulenty často potrebujú svetlo aj v zime. Napríklad Lithops sa pri slabom svetle začne ťahať za svetlom a dokáže doslova vyliezť z hliny. (Bežne býva zahrabaný tak do polovice stonky.)

Obrázek uživatele wandrika

Nový kmeň do zbierky

Úvodní poznámka: 

Z botanického hľadiska má kaktus stonku a nie kmeň, ale Alžbetka sa ešte o také detaily nestará.

Drabble: 

Na tretej planéte bývala malá kaktusárka a čiastočne ostrihaný kaktus. Jeho vlasy mali farbu čerstvého snehu.
- Ahoj, povedala kaktusárka.
Kaktus pokýval ostrihaným kmeňom.
- Maminka povedala, že ťa viac nesmiem strihať.
Kaktus sa zasmial, ale neodpovedal.
- Vraj ti už tie vlásky nikdy nedorastú. Nehneváš sa, že som ti ich ostrihala?
Ale kaktus jej neodpovedal. Nikdy neodpovedal na otázky, aspoň nie tak, aby mu ľudia rozumeli.
- Ak sa o teba budem dobre starať, maminka mi kúpi ďalší kaktus. Rovnaké vlásky aj kmeň ako ty. Potom nebudeš sám.
- Ale ja nie som sám, povedal kaktus.
A kaktusárka mu porozumela, hoci nepočula jeho slová.

Závěrečná poznámka: 

... a takto by to o nich napísal: Antoine de Saint-Exupéry

Obrázek uživatele wandrika

Cudzie korene

Drabble: 

Echinomastus sa prebral a zistil, že ho niekto preniesol z karantény späť medzi ostatné kaktusy.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa. Cítil, že hniloba koreňov, ktorá ho trápila už niekoľko mesiacov, je preč...
Lenže takisto boli preč aj celé korene.
„Navrúbľovali ťa na cudziu stonku,“ prezradila mu Mammillaria súcitným hlasom. „Ako sa cítiš?“
Echinomastus skusmo potiahol trochu vody cez nové cievne zväzky. Nezrastené pletivá ho ešte trochu boleli.
„Konečne sa môžem znovu napiť!“ povedal. „Cítim sa byť silnejší. Mám chuť zase rásť. A možno aj kvitnúť!“
Zaškúlil dolu na podnož, ktorá pripomínala Hylocereus.
„Možno budem teraz viac ako on,“ dokončil potichu.

Závěrečná poznámka: 

Vrúbľovaním je možné zachrániť kaktus, ktorý napríklad začal hniť. Slabým a citlivým druhom to môže pomôcť rýchlejšie rásť a kvitnúť, podnož im poskytne svoju vitalitu.

Obrázek uživatele wandrika

Rady odborníkov

Drabble: 

Na internete nájdete skúsených pestovateľov, ktorí ochotne poradia s akýmkoľvek problémom.
„Všetky kaktusy musíte na jar aj na jeseň preventívne postriekať Actarou!“
Ten insekticíd sa dá kúpiť jedine v priemyselnom balení, ktoré by malému pestovateľovi vydržalo aj niekoľko desaťročí.
„Cez leto dajte kaktusy do záhrady, v zime do skleníka!“
Smola, ak človek nemá jedno ani druhé.
„Kaktusy kupujte jedine od overených pestovateľov, napríklad od Môjho Obľúbeného Kamaráta!“
Ukáže sa, že Obľúbený Kamarát je z Medzilaboriec alebo Tvarožné Lhoty, cesta by trvala celý deň.
Začiatočníkovi nakoniec neostane nič iné, než nájsť si vlastný patent na rozum, prispôsobený veľkosti svojej skromnej zbierky.

Závěrečná poznámka: 

Internetoví kaktusári vedia dobre poradiť, len niektorí fakt rozmýšľajú trochu megalomansky :)

Obrázek uživatele wandrika

Dokonalá synchronizácia

Drabble: 

Napadlo vám niekedy, prečo kaktus nepopichá sám seba?
To riziko naozaj existuje! Nové areoly vyrastajú z rovnakého miesta, z rastového vrcholu, kde sú natlačené vedľa seba. Na svet ich vytláčajú sily rastu, deliacich sa buniek a rozpínajúcich sa pletív, ktorým nič neodolá. Stačí, aby zväzok tŕňov narástol v nesprávnej chvíli...
Preto treba rastu venovať náležitú pozornosť.
Ako prvý vždy vyrastie prostredný tŕň zahnutý nadol, aby nezranil krehkú dužinu.
Potom bočné tŕne. Sú oveľa tenšie, aby sa dokázali samy ohnúť a rozpliesť, keď sa zachytia.
A napokon všetky ostatné, keď sa uvoľní miesto.
Rastový vrchol to má všetko na milimetre spočítané.

Závěrečná poznámka: 

Nerobia to takto všetky kaktusy, ale môžete si pozrieť napríklad Ferocactus tu a ešte aj tu.
Silou v pozadí myslím rastový vrchol, z ktorého to všetko (vrátane tŕňov) vychádza.

Obrázek uživatele wandrika

Záhada vyschnutých areol

Úvodní poznámka: 

Edit: s prvou verziou som nebola spokojná, tak som pridala dialóg.
Korkovatenie znamená to, keď je spodok kaktusu hnedý a vráskavý. Stáva sa to u starších kaktusov niektorých druhov, ale neškodí im to.

Drabble: 

„Ja fakt neviem, čo s tou Coryphantou je,“ sťažoval sa Florián. „Spodná časť je celkom vyschnutá!“
„A nie je iba... skorkovatená?“ spýtala sa Silvia.
„Nie, toto vyzerá inak. Areoly sa scvrkli, stratili farbu. A postupuje to čoraz vyššie.“
Silvia si kaktus prezrela. Naozaj nevyzeral zdravo, zelenú farbu mal už iba na samom vrchu.
„Nepotrebuje viac vody?“
„To už som skúšal. Keby som tak vedel, ako vyzerá dužina, či nezačala hniť...“
„Tak odrež kúsok tej zoschnutej kože. Horšie to už aj tak nebude.“
Florián nakoniec odtrhol jednu zo suchých areol. Namiesto dužiny našiel iba prázdny priestor...
Vnútri neostalo vôbec nič živé.

Závěrečná poznámka: 

Ospravedlňujem sa za smutné drabble, ale čo už s takou témou.
Je to podľa skutočnej udalosti. Ťažko povedať, čo sa kaktusu stalo, že z neho ostala len škrupina. Vraj dužinu dokážu vyžrať niektoré hmyzie larvy, ale museli to urobiť tak profesionálne, že si nikto žiadnu hmyziu aktivitu nevšimol.

Obrázek uživatele wandrika

Kaktusová kráska

Úvodní poznámka: 

Espostoa má v sebe španielske slovo esposa, čo znamená manželka.
Varovanie: náznaky erotiky

Drabble: 

Jedného dňa pribudol na okne nový kvetináč. Rástla v ňom Espostoa Lanata ozdobená vencom žiarivoružových kvetov.
Pozorne si obzrela svojich nových spolubývajúcich. Cephalocereus mal mullet zafarbený fixkami na fialovo, zatiaľ čo Oreocereus zdobila kvetinková sponka.
„Ahojte fešáci,“ oslovila ich. „Keď rozkvitnete, nechceli by ste si so mnou povymieňať peľ?“
„Ale... nie sú tie tvoje kvety falošné?“ namietol šokovaný Cephalocereus.
„Bežná skrášľovacia procedúra,“ povedala Espostoa. „Ostatne tá tvoja farba tiež nie je prirodzená, však?“
„A vieš, že spolu nemôžeme mať semienka?“ pripomenul Oreocereus.
„Iste. Kto už dnes stojí o semienka?“
„Skús najskôr rozkvitnúť skutočne... a potom sa uvidí!“ uzavrel debatu Oreocereus.

Závěrečná poznámka: 

Mám k tomu ešte tri poznámky:
1) Zdá sa, že Alžbetka má záľubu vo vlasatých kaktusoch. Zbierka sa rozrastá.
2) Espostoa má na sebe prilepené slamienky, aby to vyzeralo, že kvitne. Žiaľ niektorí obchodníci to takto robievajú.
3) Pohlavie kaktusom vyberám podľa mena. Ale kaktusové kvety majú v sebe tyčinky aj piestik, takže každý kaktus je chlapec aj dievča súčasne. Neviem, či existuje nejaká kategória pre pairing obojpohlavných postáv ¯\_(ツ)_/¯

Obrázek uživatele wandrika

Krehkí bojovníci

Úvodní poznámka: 

Tak nejakú zaujímavosť o kaktusoch a motýľoch som predsa len našla.

Drabble: 

Začalo to ako sľubný biznis plán. V roku 1788 vysadili osadníci v Austrálii opuncie, chovali na nich červce a z tých vyrábali drahé karmínové farbivo.
Miestne podnebie opunciám náramne svedčilo a populácia doslova explodovala. Za 150 rokov pokryli opuncie 25 miliónov hektárov.
Farmári skúsili naozaj všetko: postreky, arzénové pary, vypaľovanie, vykopávanie, drvenie parnými valcami, hubenie vtákov, ktorí roznášali semená. Ale opuncie naďalej prosperovali.
Nádej priletela na jemných, nenápadných motýlích krídlach. Austrálčania vypustili milióny motýlikov Cactoblastis cactorum a ich húsenice sa s chuťou pustili do prerastených opuncií. Za pár desaťročí ich takmer úplne zožrali.
Krajina sa pozvoľna spamätala z kaktusovej invázie.

Závěrečná poznámka: 

Kaktusový les z roku 1930 môžete vidieť tu.
Motýliky boli vypustené až po niekoľkých rokoch pokusov, aby mali vedci istotu, že sa nerozšíria na žiadnu z pôvodných rastlín. Predsa len už mali s inváznymi druhmi svoje neblahé skúsenosti...

Obrázek uživatele wandrika

O záchranu nestojím

Úvodní poznámka: 

Za nápad ďakujem Galahadovi.

Drabble: 

Na rohu ulice stál starý dom. V okne rástli dve africké fialky a Tephrocactus. Florián sa naň díval zakaždým, keď šiel okolo.
Po čase začali fialky chradnúť, až kým celkom nevyschli. Predzáhradka zarástla bodliakmi a zdalo sa, že v dome už nik nebýva.
Florián sa spýtal susedov a zistil, že obyvatelia domu sa odsťahovali. Trvalo dva roky, kým sa mu ich podarilo kontaktovať a presvedčiť, aby mu dovolili zachrániť opustený kaktus.
„Nechajte ma tak,“ zahundral Tephrocactus, keď si všimol nečakaný rozruch v opustenej izbe. „Mám právo žiť tu zabudnutý, nič mi nechýba!“
Na vrchnom článku sa mu vynímali kvetné púčiky.

Závěrečná poznámka: 

Ďalšie drabble o tomto kaktusku. Nedávno som čítala, že mimo voľnej prírody takmer nikdy nekvitne. Ale jedným zo spôsobov, ako ho prinútiť rozkvitnúť, je nedať mu pár rokov vôbec žiadnu vodu. (Inak mu to neuškodí, je veľmi odolný.)

Obrázek uživatele wandrika

Obyčajní ako tráva

Drabble: 

V skleníku pribudol nový kaktus – semenáčik, ktorý vyklíčil sotva pred týždňom a nevedel ešte nič o svete. Poobzeral sa okolo seba a všimol si trávu, čo rástla medzi dlaždicami a niekoľko stoniek žihľavy vedľa múrov.
„Čo to tam je?“ spýtal sa. „Nevyzerá to ako kaktus...“
„Tamto?“ odfrkol Hylocereus. „To nie sú kaktusy.“
„Je to zberba,“ dodala Mammillaria. „Obyčajné náletové buriny!“
„Presne tak! Vôbec nevedia hospodáriť s vodou, všetko hneď odparia! Naozaj neviem, prečo ich tu trpíme,“ pridal sa Ferocactus.
Jedine stará Opuncia sa naklonila tak, aby zakryla malý trs trávy, čo jej vyrastal v kvetináči.
Už si naň celkom zvykla.

Obrázek uživatele wandrika

Stačí zavadiť...

Drabble: 

Si malá rastlinka veľkosti a tvaru prepeličieho vajíčka. Máš na sebe pár areol s jemnými, takmer neviditeľnými tŕňmi a k tomu niekoľko výrazných plochých pichliačov, čo ťa chránia.
Každý rok si vytvoríš jeden nový článok, rovnaký ako ten pôvodný. Ak bude dobrý rok, možno stihneš aj dva. Články budú pospájané jeden za druhým ako miniatúrne klobásky. Občas sa aj trochu rozvetvíš. Po niekoľkých rokoch bude z teba poriadny ker.
Ale stačí, aby ti niekto zavadil o pichliače a články sa odlomia. Nerob si s tým starosti, ľahko sa zase zakorenia.
A potom, keď budeš zas malá, si to všetko zopakuješ.

Závěrečná poznámka: 

Ja viem, o tomto kaktuse som už písala minulý rok. Ale téma si to vyžiadala. A ako na potvoru, práve dnes sa u nás odohrala taká nehoda s prievanom, záclonou a kaktuskom...

Obrázek uživatele wandrika

Oreo

Drabble: 

„Mami, kúpiš mi Oreo... seus?“
„Čo je to seus, Alžbetka?“
„No to je ten Oreo!“
Maminka sa usmiala. Alžbetka si občas vymýšľala vlastné slová.
„Dobre, kúpim ti Oreo.“
Keď sa však vrátila z obchodu a vyložila na stôl Alžbetkine obľúbené sušienky, Alžbetka sa zamračila.
„Ale ja som chcela Oreoseus!“
„To je nejaká nová sladkosť?“
Vtedy Alžbetka priniesla z vedľajšej izby knižku o kaktusoch a ukázala v nej obrázok chlpatého kaktusu podobného tomu, čo stál na okne.
„O-re-o-ce-re-us!“ preslabikovala pomaly.
Maminka sa celá rozžiarila.
„Kedy si sa naučila toľko nových písmeniek, Alžbetka? Tak za to si ten nový kaktus naozaj zaslúžiš!“

Obrázek uživatele wandrika

Pasca nastražená na podlahe

Drabble: 

Keď Silvia vstúpila do izby, Florián tam poskakoval na jednej nohe a potichu úpel.
„Čo sa stalo?!“ spýtala sa.
„Niečo sa mi zapichlo do päty!“
Silvia zaškúlila na kaktusy. Tušila, čo mohlo byť to „niečo“. S vyberaním tŕňov už mala skúsenosti.
„Ľahni si, pozriem sa ti na to,“ povedala pevne.
Bolo to presne tak, ako si myslela. Uprostred päty bol zarazený hrubý pichliač obkolesený vencom menších. Vytiahla ho pinzetou a starostlivo si obzrela hrot. Našťastie nebol zlomený.
„Tak to bol Ferocactus,“ povedal Florián, keď mu ukázala zväzok tŕňov. „Chudáčik malý, odpadla mu celá areola!“
Na svoju boľavú pätu okamžite zabudol.

Závěrečná poznámka: 

Patová situace sa dá preložiť aj ako pätová situácia :)
Areola je taký kopček, z ktorého vyrastajú tŕne. Občas sa môže odlomiť a padnúť na zem a potom sa z nej stane pasca na ľudí, čo náhodou chodia naboso.
Jeden obzvlášť tŕnistý Ferocactus môžete vidieť tu.

Obrázek uživatele wandrika

Lithops herrei, Namibská púšť

Drabble: 

Jún 2018
Teplota klesla pod 20 stupňov. Začínam zimný spánok.
August 2018
V noci bola hmla a takmer mrzlo! Ešte sa mi neoplatí zobúdzať.
September 2018
Už je to trochu lepšie. Som nejaký zošúverený. Je načase zvliecť staré listy.
November 2018
Malo prísť malé obdobie dažďov, ale neprišlo. Nevadí, to bude dobré. Vysávam vodu zo starých listov.
December 2018
Tak staré listy už vyschli.
Január 2019
Nad Drakensbergom sa zbiehajú mraky. Zatiaľ pijem hmlu.
Február 2019
Napršali dva milimetre vody. Rýchlo pijem!
Marec 2019
Tentoraz napršalo celý centimeter. Nové listy sú plné zásob vody. Od radosti otváram žiarivo žltý kvet.

Závěrečná poznámka: 

Bolo to celkom náročné. Informácie o životnom cykle Lithopsov, o tom, kde vlastne rastú, o teplote, daždi a hmle na tých územiach som dala dokopy z rôznych zdrojov. Navyše v južnej Afrike sú ročné obdobia opačne ako u nás, takže to bolo trochu mätúce.

Čo sa týka dažďa, v Namibskej púšti neprší takmer vôbec, ale zato tam majú výdatnú hmlu. V podstate všetky rastliny sú tam takí čakatelia-optimisti. Ak zaprší, divoko rastú a kvitnú, ale ak neprší, tiež sa nič moc nedeje.

Obrázek uživatele wandrika

Dilema hrdinu-začiatočníka

Drabble: 

Bielovlasý Cephalocereus sedel sám na parapete. Alžbetka išla do škôlky, čo znamenalo deň bez otravného česania. Namiesto sponiek mu včera nechala v kvetináči legový meč a porozprávala mu rozprávku o Herkulovi.
Kaktus síce meč nepotreboval, mal tŕne, no zatúžil sa tiež stať hrdinom.
„Rozsekám ťa!“ vykríkol, keď na okno vyliezol pavúk.
Pavúk ho ignoroval a začal si robiť sieť vedľa kvetináča. Lákali ho mušky, čo sa nedávno naliahli v hline.
Kaktus uvažoval, či nevytlačiť koreňmi meč a nezhodiť ho na pavúka. Hrdinovia predsa robili také veci, nie?
No hej, lenže... čo si potom sám počne s muškami?!
Nakoniec pavúka omilostil.

Obrázek uživatele wandrika

Z núdze náučné drabble

Drabble: 

Kaktusy. Sú to všetko len také gule alebo stĺpy pokryté pichliačmi. Môžu byť vyššie či nižšie, tučnejšie či tenšie, daktoré môžu byť rozvetvené, ale aj tak sa všetky navzájom podobajú ako vajce vajcu či tŕň tŕňu.
Alebo nie?
Je tu napríklad Ariocarpus, ktorý vyzerá ako niečo, čo vykryštalizovalo v petriho miske.
Alebo Leuchtenbergia, ktorá je ako kytička zelených anténiek.
Blossfeldia, ktorá pripomína drobné guľôčky plastelíny natlačené do škár medzi kameňmi.
Rhipsalis, ktorý je ako previsnutá húština dužinatých zelených dredov.
Epiphyllum, čo pripomína rozkvitnuté zlaté papradie.
Astrophytum caput medusae, ktorý je ako zelená chobotnica.
Všetky však patria do jedinej kaktusovej rodiny.

Obrázek uživatele wandrika

Alžbetkin nový kaktus

Drabble: 

Na okne trónil bielovlasý kaktus. Alžbetka mu práve pripínala ružové sponky na dva slušivé copíky.
„Môžem ho už konečne poliať, mami?“ domŕzala.
Maminka si znovu prečítala kartičku s inštrukciami, ktoré dostali spolu s kaktusom.


Od novembra do marca žiadna voda!!!
Od apríla do októbra polievať iba raz za týždeň!!!

Alžbetka by najradšej polievala kaktus trikrát denne, lenže prísne výkričníky hovorili jasne.
„Musíš počkať ešte týždeň, Alžbetka.“
„Ale to je dlhóóó...“
Maminka sa bezradne rozhliadla a pohľad jej padol na dózu farebných kamienkov.
„Daj mu pár kamienkov, to bude mať namiesto vodičky.“
Alžbetke sa rozžiarili očká a pustila sa do práce.
Závěrečná poznámka: 

Neviete niekto, či má nejaký špeciálny názov taká tá ozdoba, kde sú v sklenenej dóze navrstvené rôznofarebné kamienky?

Obrázek uživatele wandrika

Nečakaný škodca

Úvodní poznámka: 

Ahojte! Neviem, či sa tento rok zmôžem aj na nejaké komentáre, ale určite som na vás nezanevrela.

Drabble: 

Floriánov skleník občas slúžil ako improvizované detské ihrisko. Bedničky piesku sa zmenili na pieskovisko, prázdne kvetináče na formičky... a čo sa týka kaktusov, tie sa pred neželanou pozornosťou malých návštevníkov dokázali ubrániť aj samy.
Až do chvíle, keď prišli na návštevu susedia s päťročnou Alžbetkou. Tá objavila chlpatý Cephalocereus senilis a rozhodla sa mu dať krajší účes. Kým to rodičia zistili, Alžbetka už stihla jednu stranu kaktusu ostrihať manikúrovými nožničkami a na druhej učesať biele vlásky detským hrebienkom.
"Keď vyrastiem, budem kaderníčka!" vyhlásila hrdo.
Florián sa nezmohol na slovo, a tak situáciu zachránila Silvia.
"Ten kaktus bude odteraz tvoj, Alžbetka."

Závěrečná poznámka: 

Keď taký mullet vytvorí päťročné dieťa, určite bude aspoň trochu zdivočelý. A sú v ňom aj tŕne!

Obrázek uživatele wandrika

Neidentif.

Úvodní poznámka: 

Dnes podľa skutočnej udalosti. Pravdepodobne sa jedná o Ferocactus, ale presný druh fakt netuším.

Drabble: 

Florián si jedinýkrát v živote kúpil zmes semienok, trochu záhadne označenú iba ako „Kaktusy“. Vyklíčili z nej Mammillarie, Astrophytum a niekoľko Cereusov.
Ako posledné vyrástlo čosi neduživé, čo Florián nedokázal nájsť v žiadnej príručke. Spodná časť kaktusu bola taká tenká, že pripomínal prevrátenú kvapku. Dostal štítok „Neidentif., zas. 1998“ a dlho rástol kdesi na okraji parapetu.
Keď začal odspodu vysychať, Florián podnikol zúfalý pokus o záchranu. Z kaktusu odrezal zdravý vrch a presadil ho do novej hliny.
Navzdory očakávaniam to vyšlo. Kaktus zapustil korene a vyzeral zdravšie, než kedykoľvek predtým.
O dlhé roky prežil všetky ostatné kaktusy zo zmesi semienok.

Závěrečná poznámka: 

Keby nebolo karantény, asi by som sa tento rok ani nezapojila. Zo začiatku som vynechala 3 témy, a tak som nebola pod žiadnym tlakom, že musím zvládnuť všetko. Povedala som si, že napíšem len na tie témy, čo sa mi budú pozdávať - a potom som napísala všetko čo prišlo, ani neviem ako.
Ďakujem všetkým komentujúcim, vždy ste ma potešili.

Na záver, keby chcel niekto pestovať kaktusy - na 99% vám stačí držať sa týchto troch jednoduchých zásad :D
- polievajte len raz týždenne, v zime nemusíte vôbec
- voda nesmie nikdy zostať stáť v miske!
- aspoň raz za 2 roky presádzajte do kaktusového substrátu (dá sa kúpiť hotový)

Obrázek uživatele wandrika

Zakliaty pohľadom medúzy

Drabble: 

Dohodli sa, že sa stretnú o deviatej pred bránou trhoviska.
Silvia čakala na dohodnutom mieste, ale Florián sa neukázal ani po štvrťhodine. Dokonca nebral ani telefón.
Silvia si už začínala robiť obavy, no vtedy v diaľke medzi ostatnými stánkami a davom ľudí zahliadla nápis „Kaktusy“ a hneď vytušila, kde sa Florián zdržal.
Našla ho zabratého do rozhovoru s predavačom.
„Silvia! Pozri, čo som objavil!“ privítal ju celý rozžiarený a ukázal jej kaktus, čo vyzeral ako zelená chobotnica. „To je Astrophytum caput - medusae, už dlho ho nemôžem zohnať, je strašne vzácne...“
V tej chvíli zistila, že mu žiadne výčitky robiť nedokáže.

Závěrečná poznámka: 

Caput-medusae znamená hlava medúzy (píšem pomlčku s medzerami, lebo inak to počítadlo berie ako jedno slovo). Tento zvláštny kaktus môžete vidieť napríklad tu. Bežné astrophytum vyzerá skôr ako hviezda, než ako chobotnica.

Obrázek uživatele wandrika

Krása pre iných

Drabble: 

„Čo to majstruješ?“ spýtala sa Silvia, keď našla Floriána, ako pred odchodom na dovolenku pripevňuje na okno webkameru.
„Astrophytum sa chystá kvitnúť,“ vysvetľoval Florián. „Lenže kvety vydržia iba deň, takže asi stihne odkvitnúť skôr, než sa vrátime.“
„A toto nám urobí fotky?“
„Jasné, každý deň pošle jednu fotku na server.“
„To je výborný nápad!“
„Ja kvitnem iba pre seba, nie pre vás,“ zahundral kaktus nevrlo, ale nikto si jeho protesty nevšimol.

Florián a Silvia sa vrátili domov deň potom, čo kaktus rozkvitol. Na okne stále svietil obrovský žltobiely kvet.
„Kvitnem iba pre seba,“ hundral kaktus, ale neznelo to veľmi presvedčivo.

Závěrečná poznámka: 

Edit: Ešte pridávam obrázok.

Obrázek uživatele wandrika

Kaktusguard

Úvodní poznámka: 

Zlodeji kaktusov môžu byť súčasťou podsvetia, však? Navyše niektoré kaktusy obsahujú psychotropné látky, takže ich môžu kradnúť pre svoje temné účely.

Drabble: 

Na jar pribudlo v záhrade zopár kaktusov.
„Vitajte vonku, zelenáči,“ privítala ich Cylindropuntia vysadená vedľa plota. „Držte sa pri mne, inak to s vami môže všelijako dopadnúť!“
„Je to tu nebezpečné?“ spýtala sa Leuchtenbergia.
„Jasné! Chodia sem všelijakí podozriví ľudia, chcú kradnúť kaktusy. Minule jeden prestrčil ruku cez plot, ale odohnala som ho. Aha, celý bok mám teraz bez tŕňov!“
Kaktusy uznanlivo pokývali výhonkami. Hneď sa cítili bezpečnejšie.

...

„Možno by sme mali kúpiť susedovmu chlapčekovi čokoládu,“ navrhla Silvia. „Chudák, chcel iba pohladkať mačku cez plot a skončil na pohotovosti!“
Florián previnilo prikývol. „Ale v princípe... tá ochrana proti zlodejom funguje!“

Stránky

-A A +A